O MNE
V súčasnosti pôsobím ako docent na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Medzi moje záľuby patria autá, hudba, nové technológie, bádanie a šport s priateľmi. V zime rád bežkujem, v lete bicyklujem a celoročne sa venujem fitnes. Možno to znie ako klišé, ale vo svojom živote sa snažím riadiť citátom „Dum spiro, spero“, čo v preklade znamená, že kým dýcham, dúfam. Alebo nádej a viera zomiera posledná.
Môj príbeh
Spomínam si, že keď som sa na základnej škole rozhodoval, kam pôjdem na strednú, školská psychologička pre mňa vyhodnotila ako najvhodnejšiu profesiu automechanika. A hoci ide o slušnú a poctivú profesiu, cítil som, že sa chcem uberať inou cestou a rozhodol som sa nastúpiť na Katolícke gymnázium Štefana Moysesa v Banskej Bystrici. Na strednú školu spomínam dodnes rád a nikdy som svoju voľbu neoľutoval. V štúdiu som po gymnáziu pokračoval na FEM SPU v Nitre, kde som bakalársky stupeň absolvoval v odbore Účtovníctvo a inžiniersky v odbore Agrárny obchod a marketing. Práve v tejto oblasti som sa našiel a skúmanie spotrebiteľského správania sa stalo po ukončení doktorandského štúdia mojou pracovnou náplňou, ako aj vášňou. Namiesto automechanika tak pracujem ako docent na univerzite, kde sa venujem vede, výskumu a vzdelávam študentov nielen na Slovensku, ale aj po celom svete.
Počas štúdia na vysokej škole som premýšľal nad možnosťou začať podnikať. Spolu s mamou som si chcel otvoriť disko klub na Horehroní, v obci Bacúch. Postupoval som podľa poznatkov, ktoré som dovtedy získal svojím štúdiom, spravil som si prieskum, no napriek tomu tieto snahy neboli korunované úspechom, pretože náš podnik do roka skrachoval. Kládol som si otázku, ako je to možné a hľadal odpovede na to, či existujú lepšie možnosti, ako pochopiť správanie a rozhodovanie „spotrebiteľov – bežných ľudí.“. Pri tom som narazil na pojem neuromarketing (inak tiež spotrebiteľská neuroveda), prepájajúci poznatky z neurovedy, psychológie, ekonómie a IT. Práve v tejto inovatívnej sfére som bol jedným z prvých odborníkov na Slovensku a dnes je tomu už 12 rokov, čo sa venujem rozvoju tejto vedeckej oblasti na Slovensku.
Keď som nastúpil na doktorandské štúdium, bol som plný ideálov. Realita však bola úplne iná ako som si predstavoval. Začiatky neboli vôbec ľahké. Pamätám si, že svoj prvý výskum som realizoval v cvičebniach. Prvý prístroj som si kúpil z vlastných peňazí. Nik ma nenútil, ale ak som sa chcel niekam posunúť, bolo to nevyhnutné. Potreboval som priestor, ktorý by zastrešil moje výskumy. Ale taký na škole neexistoval. Neboli k dispozícii žiadne prostriedky, ani šanca získať projekt na vybudovanie niečoho takého. Rozhodol som sa teda, že po vzore zahraničných špičkových laboratórií a s podporou komerčných spoločností, dekanky fakulty, kamaráta a môjho otca, vybudujeme laboratórium svojpomocne. Budovali sme ho presne 4 roky. Každý deň po práci som sa prezliekol a v montérkach robil všetky druhy prác. Krok po kroku. Napriek tomu, že by to tak v modernej spoločnosti nemalo fungovať, viem, že to stálo za to. Vybudovali sme v Nitre laboratórium, ktoré má čo ponúknuť z hľadiska výskumu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Počas svojho zatiaľ krátkeho života som vyskúšal mnoho rôznych prác a nikdy som sa žiadnej nevyhýbal. Brigádoval som napríklad na stavbách, vo výrobných závodoch, vykonával som diagnostiku výrobných zariadení, opravoval autá či riadil pohostinstvá. Každú prácu som vnímal ako cennú skúsenosť, ktorá človeka formuje a posúva vpred. Nie nadarmo sa hovorí, že dobrý manažér by mal poznať každú pozíciu vo firme, aby vedel efektívne a spravodlivo riadiť procesy a tím ľudí. Z týchto skúseností neustále čerpám, a to aj pri písaní, manažovaní a riešení výskumných a vzdelávacích projektov a snažím sa aj takto skvalitňovať vzdelávanie na škole, kde pôsobím.
Spomínam si, že keď som sa na základnej škole rozhodoval, kam pôjdem na strednú, školská psychologička pre mňa vyhodnotila ako najvhodnejšiu profesiu automechanika. A hoci ide o slušnú a poctivú profesiu, cítil som, že sa chcem uberať inou cestou a rozhodol som sa nastúpiť na Katolícke gymnázium Štefana Moysesa v Banskej Bystrici. Na strednú školu spomínam dodnes rád a nikdy som svoju voľbu neoľutoval. V štúdiu som po gymnáziu pokračoval na FEM SPU v Nitre, kde som bakalársky stupeň absolvoval v odbore Účtovníctvo a inžiniersky v odbore Agrárny obchod a marketing. Práve v tejto oblasti som sa našiel a skúmanie spotrebiteľského správania sa stalo po ukončení doktorandského štúdia mojou pracovnou náplňou, ako aj vášňou. Namiesto automechanika tak pracujem ako docent na univerzite, kde sa venujem vede, výskumu a vzdelávam študentov nielen na Slovensku, ale aj po celom svete.
Počas štúdia na vysokej škole som premýšľal nad možnosťou začať podnikať. Spolu s mamou som si chcel otvoriť disko klub na Horehroní, v obci Bacúch. Postupoval som podľa poznatkov, ktoré som dovtedy získal svojím štúdiom, spravil som si prieskum, no napriek tomu tieto snahy neboli korunované úspechom, pretože náš podnik do roka skrachoval. Kládol som si otázku, ako je to možné a hľadal odpovede na to, či existujú lepšie možnosti, ako pochopiť správanie a rozhodovanie „spotrebiteľov – bežných ľudí.“. Pri tom som narazil na pojem neuromarketing (inak tiež spotrebiteľská neuroveda), prepájajúci poznatky z neurovedy, psychológie, ekonómie a IT. Práve v tejto inovatívnej sfére som bol jedným z prvých odborníkov na Slovensku a dnes je tomu už 12 rokov, čo sa venujem rozvoju tejto vedeckej oblasti na Slovensku.
Keď som nastúpil na doktorandské štúdium, bol som plný ideálov. Realita však bola úplne iná ako som si predstavoval. Začiatky neboli vôbec ľahké. Pamätám si, že svoj prvý výskum som realizoval v cvičebniach. Prvý prístroj som si kúpil z vlastných peňazí. Nik ma nenútil, ale ak som sa chcel niekam posunúť, bolo to nevyhnutné. Potreboval som priestor, ktorý by zastrešil moje výskumy. Ale taký na škole neexistoval. Neboli k dispozícii žiadne prostriedky, ani šanca získať projekt na vybudovanie niečoho takého. Rozhodol som sa teda, že po vzore zahraničných špičkových laboratórií a s podporou komerčných spoločností, dekanky fakulty, kamaráta a môjho otca, vybudujeme laboratórium svojpomocne. Budovali sme ho presne 4 roky. Každý deň po práci som sa prezliekol a v montérkach robil všetky druhy prác. Krok po kroku. Napriek tomu, že by to tak v modernej spoločnosti nemalo fungovať, viem, že to stálo za to. Vybudovali sme v Nitre laboratórium, ktoré má čo ponúknuť z hľadiska výskumu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Počas svojho zatiaľ krátkeho života som vyskúšal mnoho rôznych prác a nikdy som sa žiadnej nevyhýbal. Brigádoval som napríklad na stavbách, vo výrobných závodoch, vykonával som diagnostiku výrobných zariadení, opravoval autá či riadil pohostinstvá. Každú prácu som vnímal ako cennú skúsenosť, ktorá človeka formuje a posúva vpred. Nie nadarmo sa hovorí, že dobrý manažér by mal poznať každú pozíciu vo firme, aby vedel efektívne a spravodlivo riadiť procesy a tím ľudí. Z týchto skúseností neustále čerpám, a to aj pri písaní, manažovaní a riešení výskumných a vzdelávacích projektov a snažím sa aj takto skvalitňovať vzdelávanie na škole, kde pôsobím.
Najdôležitejšia je pre mňa moja rodina. Sme si vzájomnou oporou a vždy, za každých okolností ma podržia. Patrím medzi tých šťastných ľudí, ktorí sa vždy s radosťou vracajú domov. Je to niečo, čo už dnes vôbec nie je samozrejmosťou. Aj v našej rodine sa samozrejme občas objavia nezhody, no nikdy nás nerozdelia, pretože sme si vedomí tohto šťastia, sily a opory, ktorú jeden v druhom máme. Mám šťastie, že mám vo svojom živote aj dobrých priateľov, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť. Rodina a priatelia ma naučili mnohému, a to napríklad aj byť tolerantný voči iným názorom či hodnotám.
Viera mi neustále dáva nádej a pomáha mi prekonať aj tie najťažšie chvíle v živote. Sú situácie, keď už moje vlastné sily nestačia, ale viera mi pomáha vstať a ísť ďalej.
A práve viera je niečo, čo mi nemôže nik vziať. Verím, že vďaka spoločným silám a vzájomnej podpore môžeme dosiahnuť pozitívne zmeny pre našu spoločnosť. Moje politické snaženie je založené na presvedčení, že len spoločne, s vierou v lepšiu budúcnosť, môžeme prekonávať prekážky a tvoriť silnejšiu, spravodlivejšiu Európu pre všetkých.
Keď som bol mladší, šport som nevyhľadával, práve naopak, skôr som sa mu vyhýbal. Zmena prišla až po ukončení vysokej školy, kedy som cítil potrebu rozvinúť novú záľubu, ktorá by mi zároveň pomohla oddýchnuť si od množstva hodín strávených za počítačom, ktoré si vyžaduje moja práca. Najskôr som začal s fitnes a postupne som k tomu pridával aj ďalšie športy. Občas sa zúčastním aj na Sparťanovi. Dnes pre mňa šport predstavuje dôležitý každodenný relax.
Najdôležitejšia je pre mňa moja rodina. Sme si vzájomnou oporou a vždy, za každých okolností ma podržia. Patrím medzi tých šťastných ľudí, ktorí sa vždy s radosťou vracajú domov. Je to niečo, čo už dnes vôbec nie je samozrejmosťou. Aj v našej rodine sa samozrejme občas objavia nezhody, no nikdy nás nerozdelia, pretože sme si vedomí tohto šťastia, sily a opory, ktorú jeden v druhom máme. Mám šťastie, že mám vo svojom živote aj dobrých priateľov, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť. Rodina a priatelia ma naučili mnohému, a to napríklad aj byť tolerantný voči iným názorom či hodnotám.
Viera mi neustále dáva nádej a pomáha mi prekonať aj tie najťažšie chvíle v živote. Sú situácie, keď už moje vlastné sily nestačia, ale viera mi pomáha vstať a ísť ďalej.
A práve viera je niečo, čo mi nemôže nik vziať. Verím, že vďaka spoločným silám a vzájomnej podpore môžeme dosiahnuť pozitívne zmeny pre našu spoločnosť. Moje politické snaženie je založené na presvedčení, že len spoločne, s vierou v lepšiu budúcnosť, môžeme prekonávať prekážky a tvoriť silnejšiu, spravodlivejšiu Európu pre všetkých.
Keď som bol mladší, šport som nevyhľadával, práve naopak, skôr som sa mu vyhýbal. Zmena prišla až po ukončení vysokej školy, kedy som cítil potrebu rozvinúť novú záľubu, ktorá by mi zároveň pomohla oddýchnuť si od množstva hodín strávených za počítačom, ktoré si vyžaduje moja práca. Najskôr som začal s fitnes a postupne som k tomu pridával aj ďalšie športy. Občas sa zúčastním aj na Sparťanovi. Dnes pre mňa šport predstavuje dôležitý každodenný relax.
Rozhodol som sa kandidovať vo voľbách do EP. Toto rozhodnutie nebolo vôbec jednoduché, no už sa nechcem len prizerať súčasnej spoločenskej a politickej situácii, ale chcem sa tiež pričiniť o pozitívne zmeny pre všetkých. Nie je možné dosahovať zmeny a lepšie smerovanie pre našu krajinu, keď sme zastupovaní stále rovnakými ľuďmi. Kandidujem za Vás, pre Slovensko a jeho pevné miesto v Európe pod číslom 14 sa stranu KDH.
Kvalitná veda a inovácie sú pre Slovensko kľúčové. Aby sme neostali pre Európu len lacnou pracovnou silou. Zaslúžime si viac. Aj v tomto by som sa chcel pričiniť o zmenu a odhodlane sa zasadzovať o podporu výskumu, inovácií a rozvoja talentov, ktoré na Slovensku máme. V tomto smere by som sa tiež rád pričinil o zjednodušenie procesu komercionalizácie vynálezov a transfer poznatkov do praxe.
Okrem toho sa chcem angažovať v regulácii technológií, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo.
Ako študent som často pociťoval, že ma existujúci vzdelávací systém veľmi limituje. Chýbalo mi okrem iného modernejšie vybavenie na škole. Ak som sa chcel rozvíjať a posúvať ďalej, musel som si vlastnoručne vybudovať vedecké laboratórium. Dnes ako pedagóg chcem zostať inšpiráciou pre mladých ľudí. Chcem pomáhať pri zmenách financovania škôl a vytvárať motivujúce študijné prostredie. Aby školy dokázali lepšie pripravovať ľudí do praxe, vyhľadávať a rozvíjať talenty zo Slovenska.
Dať väčší priestor vedeckým kapacitám pri riešení environmentálnych problémov. Chcem sa vyvarovať bezhlavému presadzovaniu technológií, ktoré by mohli mať nežiaduce ekonomické dôsledky.Budujme prosperitu a chráňme prírodu investovaním do ekonomicky výhodných riešení, ktoré nielen zlepšujú životné prostredie, ale aj podporujú rast a konkurencieschopnosť. Takto dosiahneme harmóniu medzi ekologickými a ekonomickými cieľmi, ktorá prospieva všetkým.